Najsmutnejší projekt, aký som kedy riešil bola práca na spomienkovej udalosti pri príležitosti zavraždenia novinárov Daphne Caruana Galizie a Jána Kuciaka, a Martiny Kušnírovej.
Prichádzam do budovy Europarlamentu, kde už moji kolegovia nainštalovali dielo mladého slovenského umelca Martina Mjartana. To o pár hodín odhalíme na evente venovanom druhému výročiu vraždy novinára a jeho snúbenice. Miestny technik zháňa káble, veľa hovorí o tom ako sa čo nedá a nestíha, ale nakoniec to všetko nejak vyriešime.Hneď vedľa miesta, ktoré pripomína televízne štúdio, oproti malej kaviarne stojí plachtou prikrytá socha obklopená veľkoformátovými fotografiami zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruana Galizie a Jána s Martinou, nad nimi svieti nápis Immortal Truth. Po eskalátore Prichádzajú Kuciakovci s pani Kušnírovou. Keď uvidia veľkú fotku svojich zavraždených detí, rozplačú sa. Našťastie som neabsolvoval vraj veľmi emotívne stretnutie rodín pozostalých. Aj keď medzi maltskou a slovenskou rodinou je jazyková bariéra, bolesť ich, žial, spojila.
Rodičia zavraždeného páru veľmi oceňujú, že sa bude v Bruseli hovoriť o mafiánskych postupoch pri rozdeľovaní eurofondov a napojenia na slovenkú vládu. Spojenie rôznych poslaneckých skupín z rôznych štátov pre to, aby zazneli hlasy odsudzujúce vraždenie novinárov a apel na podporu európskej prokuratúry bolo unikátne aj na pôde Europarlamentu.
Akciu zorganizovala Lucia Ďuriš Nicholsonová z frakcie Európskych reformistov a konzervatívcov a maltský poslanec David Casa zo skupiny európskych ľudovcov. Hovorili prevažne ženy, europoslankyne, bývalé novinárky. Spomenul som si na to, že vždy keď nastane kríza, či už vo firmách, rodinách či politike, “velenie” preberajú ženy. Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová hovorí, že eurokomisia chystá takzvaný „skríning“ práce novinárov vo všetkých členských krajinách EÚ, pretože novinári sú „ohrozený druh“. Počas príhovorov s zastavujú aj ľudia, ktorí náhodne šli okolo. Po odhalení sochy nechávame v slučke bežať videá pripravené v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Fullhouse a režisérom Mirom Tallom.
Smutný som. A celý čas rozmýšľam, o tom, že na jednej strane sú takéto zadania veľmi hodnotné avšak radšej by som bol, keby sme žiadne spomienky na vraždy nemuseli robiť. O pár dní boli na Slovenku spomienkové stretnutia na námestiach, potom voľby a všetko je – zdá sa – inak. Zrazu riešime úplne iné témy veriac, že očistu súdnictva a štátneho aparátu od mafie sa podarilo naštartovať. V mojom okolí sa šíria obavy zo zákazu potratov, strieľania medveďov či degradácie žien verejnými činiteľmi. Na Jána, Martinu a ani na Daphne by sme však zabudnúť nemali. Pomáhať nám v tom bude aj svietiaci nápis, ktorý sme nainštalovali na budovu stojacu medzi Úradom vlády a Prezidentským palácom.
